D,d

dal 1 v tr Duna hende, bestia òf kos un sla ku man, ku otro parti di kurpa, òf ku un opheto. Sin e por a yuda, el a bira dal mi ku su kokoti nèt bou di mi wowo. El a dal e buriku dos klap pa e kuminsá move. El a dal e piñata kibra ku un palu, laga tur mangel ku regalo basha abou. 2 v tr Duna un sla pa motibu di kontakto fuerte ku u.h., bestia òf opheto. E mucha a krusa kaya sin paga tinu i baiskel a dal e. 3 v prep (+ den) Bini den kontakto hopi fuerte ku otro, kaminda un ta kousa daño na otro òf tur dos ta sufri daño. Den e pelíkula ei un asteroide ta dal den planeta Tera, forma un buraku di algun shen kilometer. E dos outonan ei a dal den otro kibra mahos, pasobra nan tabata manda muchu duru. 4 v tr/intr (Den kombinashon ku otro verbo.) Usá pa indiká ku e akshon di e último verbo ta òf a tuma lugá ku un moveshon di ripiente i ku sierto forsa. A lanta un bientu fuerte, (bai) dal e bentana sera. E porta a dal sera masha duru. Di ripiente porta a dal habri, i poko mucha a kore drenta kas ta hunga tek. 5 v tr (Den kombinashon ku un sustantivo.) Realisá un akshon òf aktividat ku e sustantivo ta indiká. Mi ta bai dal un landá bin. Dal un kòpròl pa mi mira. Dal un baño promé bo bai dòkter. 6 v trHaña òf sinti di ripiente. Mi ta bai kas laga bo, pasó a dal mi un bon hamber akí. Na trabou a dal mi un doló di kabes, ku mi mester a bai kas unbe. | dal abou 1 Kai na suela. El a trompeká riba un blòki, dal abou. 2 Laga un vehíkulo kore mas duru. Tambe: manda tròt den bòm, dera tròt, duna gasolin, shef. Ban mira, kompai, dal abou pa nos yega Barber na tempu. | dal aden Kuminsá. Asina wenter dal aden, mi mama ta baha bin Kòrsou, maske kuantu su yunan na Hulanda purba konvens’é pa keda. | Dal bai! Bisá ora ta duna aprobashon pa algu òf oké pa hasi algu. No warda riba mi, dal bai ku e trabou numa. | dal beter Bebe bibida stèrki. | dal den otro 1 Bini inboluntariamente den kontakto (duru) ku otro. E dos muchanan ku tabata hunga bala a kore dal den otro. 2 Topa ku otro pa kasualidat. Despues di hopi aña sin mira mi primu, nos a kana dal den otro den kaya na Miami. | Dal dos sin menta mi nòmber. Usá ora bo tende bo nòmber kai den un asuntu ku bo no ta ni ke ta metí aden. | dal duru Afektá bo, traha riba bo, sinti bo. Ora m’a tende ku polis a gara mi bon amigu ku droga, e kos a dal mi duru. | dal na u.h. su sintí Bini di ripiente na u.h. su mente, kòrda di ripiente riba algu. Sintá seis or di atardi relahá den mi stul di sosiegu, a dal na mi sintí ku mi tabatin ku buska mi yu for di mitar di seis na lès. | dal pega u.h. su tras 1 Kana u.h. su tras unda ku e bai. Despues ku mi a duna e pobersitu kachó kuminda, el a dal pega mi tras. 2 Move hopi den kompania di u.h., loke no ta mashá na agrado di esaki. Tambe: dal pega riba u.h. Mihó mi no a yud’é ku su problema, pasó awor el a dal pega mi tras. | dal stek Sinti manera kada ratu u.k. ta pui bo na un òf otro parti di bo kurpa, loke ta hasi un tiki due, pero mas ku tur, e ta inkonfortabel. Mi kustia tin basta ratu ta dal stek. Sla di sintí sa dal stek duru. | dal u.h. palu Engañá u.h., nèk u.h., kue u.h. kabes abou, p.e. keda deb’é. Tambe: dal u.h. un daks. | dal u.h. un kuba Engañá u.h., partikularmente keda debe u.h. plaka. Tambe: tira u.h. un kuba. | dal un boka Bebe un tiki for di un líkido. Dal un boka di e djus ku m’a traha akí, wak si bo gust’é. | dal un buèlta Kana keiru òf kore un ratu den outo, hopi bia sin bai niun kaminda partikular. | dal un kabisá Dal un sla duru ku kabes. E bòksdó a dal su kontrinkante un kabisá, ora nan tabata den klinch. E chubatu rabiá a dal e mucha ku tabata tent’é un kabisá. | dal un pañ’i saku (E ekspreshon akí a originá di tempu ku e.o. batata tabata bini na saku di pita, i ora esaki bira bashí ta lab’é i us’é pa limpia flur.) Hasi algu superfisialmente. M’a pidié organisá e enkuentro akí bon pa mi, pero el a djis dal e un pañ’i saku. | dal vla, saka vla Hasi un debe pa kubri otro debe. El a dal vla saka vla, fia sèn serka mi pa paga su mekániko. | keda manera marka a dal bo Keda babuká, keda boka habrí. | Pa dal kachó no sa falta palu. Si bo ke hasi malu ku u.h. òf ke kulp’é di algu, semper bo ta haña un motibu pa hustifiká esaki.

duna ( _ ´¯ ) 1 v tr Pone algu den man òf poseshon di u.h., komo regalo, donashon, kontribushon, etc. El a duna su yu un mangel pa e stòp di yora. Mi namorado a duna mi un bunita renchi di plata. 2 v tr Otorgá pa medio di un akshon formal. Lei ta duna siudadano derecho pa vota. 3 v tr Informá, komuniká. El a duna mi su adrès elektróniko pa mi por manda informashon p’e. Ken a duna bo e notisia? 4 v tr Transmití o pasa algu ku un persona a manda pa un otro. Mi a dun’é bo kumindamentu ayera. 5 v tr Ofresé den un presentashon (públiko). Ayera e grupo musikal a duna un bunita konsierto na Plasa Brion. 6 v tr Indiká, mustra. Ku un tiru, el a duna señal pa e kareda start. 7 v tr Produsí na bienestar di otro. Baka ta duna nos lechi i karni. 8 v tr Imponé komo kastigu. E tata a duna su yu un bon straf, pasobra esaki a hasi kos di ònbeskòp na skol. Wes a duna e malechor dies aña di kastigu. 9 v tr Pèrmití haña òf tuma. Bo tin ku duna mi tempu pa mi pensa riba bo oferta. Duna mi chèns di kaba mi relato, despues mi ta traha riba e tradukshon pa bo. 10 v tr Mustra u.h. ku palabra ku bo no tin miedu di dje, ku bo no ta tuma na su man. El a bin heringá na mi porta kere mi ta kèns, pero m’a dun’é. 11 v refl Entregá bo mes totalmente na u.h./u.k. Komo sùr el a duna su mes na Señor. 12 v trDeseá. Na misa, katólikonan ta duna otro pas despues di e orashon Nos Tata. Ku un brasa fuerte, el a duna mi pabien. 13 v tr (Den kombinashon ku sustantivo.) Efektuá un akshon relashoná ku e sustantivo ku ta sigui. El a duna mi un masashi masha relahante. El a duna e ladron un halá di sota. Polis a duna òrdu pa manifestantenan plama for di otro. Chal ta duna lès na skol di mi yu. Pastor a bin duna mi táwela Santoli awe. 14 v tr Okashoná sierto pensamentu o sintimentu seka u.h. El a duna mi impreshon ku el a komprondé loke a splik’é. Bo a duna mi un bon idea. | duna boka Atmití, aseptá. Promé mi ruman a nenga ku t’e a fia mi sapatu, kibra su hilchi, pero finalmente el a bin duna boka ku t’e mes a fi’é. | duna dòsplaka di palabra Duna chèns di papia. Tambe: duna dòsplaka di boka. Mare boso tur por stòp di borotá den otro i duna Tata maske ta dòsplaka di palabra. | duna forsa 1 Hasi fuerte. Su palabranan ta duna forsa na momento di un pèrdida asina. 2 Fortifiká u.h. den un aktitut òf komportashon ménos positivo. Si abo komo tata kritiká mi su dilanti, ora mi straf e, ta duna bo ta dun’é forsa pa e sigui hasi loke el a hasi. | duna gasolin Primi pia riba tròt pa vehíkulo kore (mas) duru. | duna kòmplimènt Gaba u.h. pa algu ku bo ta haña el a hasi bon òf pasobra bo ta haña ku el a keda nèchi. El a duna mi kòmplimènt pa e manera ku mi a drecha su kashi p’e. | duna kondolensiaEkspresá ku bo ta kompartí u.h. su doló di pièrdè di un ser kerí. Tambe: kondoler. | duna kuenta (i rason) Asumí responsabilidat di algu, esta splika na plaka chikí pakiko a hasi òf laga di hasi algu. Komo maestro di e klas akí, bo tin ku duna kuenta kon bin tantu mucha asina a keda sinta. | duna kuèrdè 1 Drei un wil òf kabes di metal òf material sintétiko pa esaki laga un fer bira strak pa aktivá algu. Duna e oloshi kuèrdè pa mi; el a para den mardugá. 2 (fig) Aktivá u.h. inboluntariamente pa kuminsá hasi algu den tempu rápido, dor di sierto akshon di bo. Ora m’a puntr’é ta kiko a pas’é ku su bisiña, ta manera ta kuèrdè m’a dun’é, pasó el a kuminsá papia manera lora. | duna lus Haña yu. Mi yu na estado ke bini for di Hulanda bin duna lus na su pais. | duna man Duna públikamente di konosé ku tin intenshon di bai kasa ku otro. | duna pa … Pèrmití un bista riba algu òf un pasashi pa algu. Habri òf bai sali den. Tambe: tira pa. E kuartu akí ta duna pa laman. Salida di su salon ta duna pa un kaya smal. | duna pechu Laga yu bebe na pechu di mama òf di mènchi. | duna sapatu (Den wega di dominó.) Gana ku skor di 10 òf 11 punto ku un bentaha di minimalmente 6 punto riba bo atversario. | Duná ta (keda) duná te den porta di Shon Arei. Unabes bo duna u.h. algu, bo no por kit’é mas pasobra e ta keda di dje. | duna tur ku tin Duna lo máksimo ku por ferwagt di bo. Durante su karera largu komo enfermera, el a duna tur ku tin na su pashèntnan. | duna un man Yuda. Duna mi un man hisa e kaha pisá akí. | gusta duna Bisá di u.h. generoso, ku man lòs, ku fásilmente ta sali for di algu ku e tin, pa asina kontentá un otro kuné. | Kurpa no ta duna. Kurpa no tin grasia, no tin smak, no tin zjeitu. Awe mi no ta traha panseiku manera kustumber, pasó kurpa no ta duna. | Mi sanger no ta duna kuné. Mi n’ ta gust’é, mi no ta sinti simpatia p’e, òf mi ta sinti malu den su presensia.